peter lesny

Z hlbín bytosti slová sa vynárajú, z hlbín a lesného ticha. Hora dýcha večerným opojením chladným snehom, Luna z oblohy sa prizerá... Duša je hladná po láske v sebe ponorená, chce sa rozdať, obísť nezranená len či sa to v dnešnom svete ešte dá?